History

18. dubna 2009 v 19:09 | Inu- akina |  Historia

Kúsok Japonska a Číny.......



Umenie Tai Chi:



Toto chcem vediet!


Často sa na tai-chi spolu s našimi známimi stretávame s otázkou: Pre koho je tai-chi, kto ho môže cvičiť. Odpoveďou je, že každý kto chce ale treba to /a to nie je ľahké/ vysvetliť. Nieje tu žiadna predpísaná poloha, ktorú musí každý dosiahnuť. Je tu iba snaha o čo najprirodzenjšie a najlepšie napodobiť pohyby pri ktorých je usmerňovaná naša vnútorná energia a posilované naše zdravie. Každý podľa jeho vlasných dipozícií.
Tieto poznatky môžem doložiť najlepšie so skúseností s cvičením najmä s mentálne postihnutými deťmi. Deti môžu cvičiť už od najútlejšieho veku, od doby, kedy sú schopné stáť na svojich vlastných nohách a napodobňovať niektoré pohyby. U nich je to skôr otázka motivácie ako možnosti cvičiť. Ide tu skôr o vytvorenie návyku na pravidelné cvičenie a sústredenie. Neskôr keď už sú schopné určitý čas sústredene pozorovať a s pomocou aj pomerne dokonale napodobniť pohyby sa môže začať aj z výukou formy ktorej postupnosť si treba zapamätať. Samozrejme nieje vhodné deti nútiť (drilovať) a z cvičenia im spraviť spartakiádu, ako je to v našej kultúre tradícia. Existuje veľa začiatočníckych techník ktoré sú ľahké a zaujímavé pre deti.
Pre ľudí v strednom veku - najviac pracovne vyťažených - je vhodé taichi najmä proti stresu, ako prostriedok psychohygieny na relaxáciu po sedavom zamestnaní alebo jednostranne zaťažujúcej námahe. Pomáha pri bolestiach chrbtice, kĺbov, tráviacich problémoch, bolestiach hlavy, očí a iných, život nám znepríjemňujúcich zdravotných problémoch. Pre starých ľudí je vhodné ako relaxácia, na zvýšebnie uvedomenia si svojej prítomnosti, potrieb svojho slabnúceho tela a spomalenie jeho tuhnutia a chátrania.
Mnohých trápi otázka, či je tai-chi šport, umenie, alebo dokonca súčasť akéhosi náboženstva alebo new age. Nevedia si ho zatriediť. Z ostatných bojových umení sa už šport väčšinou stal, resp. už sme ho z nich urobili. Touto témou sa budeme zaoberať v dalších článkoch. Tai-chi je umenie, je to umenie sebapoznania a pokoja, je to cesta sebapoznania a sebarealizácie. Filozofia "tao ťia", s ktorou sa tai-chi spája, je filozofiou spontánnej prirodzenosti života a efektývneho využitia všetkých síl a energie v prospech ostatných.
Takže pre koho je? Pre pokrokových (neuzavretých) kresťanov, pre ktorých inštitucionalizované kresťanstvo nieje jediným zdrojom poznania ale veria vo veľmi silný osobný vzťah s Bohom, je toto umenie cestou ku stretnutiu sa so sebou, ku poznaniu hraníc Božieho kráľovstva. Dôveruje Bohu a svojej Viere v Neho a nemusí sa báť, že ho stihne krutý trest, ked vyskúša niečo nové, čo táto doba ku nám priniesla.
Verí, že v prípade, že mu nieje súdené sa týmto v jeho prospech zaoberať, mu iste príde také jasné a konkrétne upozornenie, aká jasná a pevná je jeho Viera. Tým, čo napríklad v časopise Život víri upozorňujú na nebezpečenstvo cvičenia bojových umení pre kresťanou, nezávidím ich krátkozrakosť a nedôveru v seba a Nášho Pána, ich prístup plný predsudkou a netolerancie iného myslenia, ako sami majú.
Pre Buddhistov? Vo svojich kláštoroch často používajú tento a podobné vnútorné bojové umenia na udržanie zdravia a pohody, relaxácii tela po dlhých hodinách ponorenia do meditácie.
Pre hinduistov, moslimov, židov je to systém ktorý ponúka kultiváciu svojich potenciálov a nahliadnutie do seba. Pre mystikov, filozofov, ateistov? Cvičenie na zlepšenie pocitu zo seba, kontroly nad sebou, zamyslenie sa nad možnosťami tohto spojenia, porozumenie a pochopenie všetkých okolo seba prostredníctvom pohybu, najprirodzenejšej komunikácie, sponánneho neverbálneho prejavu človeka, indivídua, bytosti, stvorenia.
Na záver nadčasový citát z Tao-te-ťingu starý viac ako 2400 rokov.
Pôsob na to, čo dosiaľ nevzniklo
usporiadaj to, čo dosiaľ nie je rozvrátené.
Strom hrubý ako náruč
vyrastá z nepatrného výhonku.
Veža vysoká 9 poschodí
vzniká z hrstí nakopenej hliny.
Cesta dlhá tisíc míl
začína stopou prvého kroku.

Katana:



Je veľa vecí, ktoré spolu úzko súvisia a ktoré by sme si jednu bez druhej nevedeli predstaviť. Napríklad keď hovoríme o bojových umeniach východu, automaticky si predstavíme japonský feudálny stredovek. A v súvislosti s ním sa nám zase okamžite vybavia nebojácni rytieri - samuraji. Po zuby ozbrojení bojovníci, vždy pripravení položiť život za svoje ideály. Ich dokonalá výzbroj, majstrovské ovládanie zbraní a cieľavedomý výcvik vytvoril okolo nich mýty, povesti a nespočetné dobrodružné príbehy, ktoré sa časom stali neodmysliteľnou súčasťou japonskej histórie.
KATANA - dokonalá, nebezpečná, majúca vlastnú dušu i filozofiu. To sú prívlastky, tvoriace obraz o zbrani, ktorá snáď ako jediná na svete prerástla svoj pôvodný účel zabíjať nepriateľa. Stala sa symbolom, relikviou, stelesnením ducha Bushido. Staré japonské mýty Kojiky rozprávajú o bájnom bohovi Susanovi, mladšom bratovi bohyne Amaterasu Omikami. Susano raz bojoval proti strašnému drakovi. Netvor mal oči červené ako višne a z tela mu vyrastalo osem hláv a osem chvostov. Susano by ho nemohol premôcť iba svojou silou, preto použil lesť. Draka najskôr opil osemkrát pálenou ryžovou pálenkou a keď bol už nemohúci, vytasil svoj štyridsaťpalcový meč a rozsekal ho na márne kúsky. Keď odťal drakovi posledný chvost, meč sa mu zlomil. Začudoval sa, zaryl rukoväťou hlbšie a hľa - narazil na veľký ostrý meč! Susano ho vytiahol a daroval božskej Amaterasu. Neskôr sa tento slávny meč stal spolu s perlovým náhrdelníkom a zrkadlom, darmi bohyne Amaterasu, jedným zo symbolov cisárskej moci.
Desiaty božský Tenno, cisár Japonska, použil naposledy bájny meč pri podmaňovaní severských krajín. Keď padol do pasce, zastavil ním front, ktorý ho obliehal. Širokým oblúkom kosil cisár horiacu trávu. V novom požiari jeho nepriatelia zahynuli. Vtedy dostal meč meno Kusanagi - kosiaci trávu. Ostrie a lesk jeho čepele boli však neznesiteľné pre smrteľných nasledovníkov božských hrdinov a tak dal cisár vyhotoviť duplikát. Originál odovzdal kňazom z kláštora v Ise, ktorí ho uložili do skrinky a zasvätili bohyni Amaterasu. Samotný pôvod meča sa stratil v temnote mýtov. Dnes však vieme, že korene vzniku Katany majú nepopierateľne čínsky pôvod. Najstaršie japonské meče mali dvojsečnú čepeľ kosoštvorcového prierezu. Tento tvar sa tradoval ako čínsko-budhistický symbol meča obtočeného drakom. Aj jeho japonský názov Ken pochádza z čínskeho Kien. Pôvodne čínsky meč zmenil časom svoj tvar a zmenili sa i techniky šermu. Už v období Heian a definitívne začiatkom éry Kamakura (1192-1333) dospel tvar Katany do podoby, ako ju poznáme dnes. Vznikom šľachty Buke (samuraj - slúžiaci) vzrástol aj význam meča a kováčov, ktorí ich zhotovovali.
Ak bola Katana dovtedy len znakom hodnosti a tým vyhradená iba najvyšším hodnostárom, neskôr sa stala nástrojom vládnucej triedy. Pre celú spoločenskú vrstvu samurajov znamenal meč jediný prostriedok na získanie živobytia. Vlastnenie a používanie meča sa riadilo najskôr podľa zvykov a mravov, neskôr podľa nariadení. Etika vyžadovala, že vysokí úradníci cisárskeho dvora, ako aj členovia cisárskej rodiny, museli stále nosiť dlhý slávnostný meč. Jeho vybavenie bolo prispôsobené daným príležitostiam. Jednosečné dvorné meče Tachi boli až 120 cm dlhé a spravidla bohato zdobené. Tachi sa pripínalo k opasku hodvábnymi alebo koženými príveskami, vychádzajúcimi z kovania pošvy, pričom viselo až do výšky stehna. Keď vzrástol význam samurajov, neslúžili už meče len ako výzbroj vojakov, ale sa stali stálou súčasťou civilného odevu. Meter dlhú Katanu a o niečo kratšie Wakizashi nosili členovia samurajského stavu od Shoguna až po jednoduchého člena družiny. Oba meče boli zahrnuté pod pojem Daisho. Na rozdiel od Tachi, ktoré viselo ostrím dole, nosila sa Katana i Wakizashi ostrím nahor. Nariadením Shoguna Tokugawu Ieyasu bol tento zvyk zakotvený v 35. zákone, ktorý hovorí:
"Meč je duša samuraja. Kto ho stratí, je zneuctený a upadne do najvyššieho trestu."
Na rozdiel od samurajov, ktorí mali dovolené nosiť stále dva meče, mohli od roku 1603 nosiť obchodníci, roľníci a zriadenci na slávnostiach len krátky meč Wakizashi. Kramárom, žobrákom, mníchom a niektorým ďalším skupinám, vykonávajúcim opovrhujúce remeslá, bolo nosenie meča úplne zakázané. Na cisárskom dvore musel každý samuraj meče odložiť. Shogun a Daimiovia (kniežatá) mali právo nosiť pri slávnostiach na dvore Tachi. Pred cisárom sa však nesmel samuraj s mečom ukázať. Ak sa vyrovnal prostý samuraj, vazal, vyššiemu úradníkovi, musel vymeniť oba meče za jeden - Chisakatanu. Deti nosili meče z dreva, ktoré sa podobali mečom ich otcov. S príchodom do sveta dospelých sa udeľoval pri slávnosti Gembuku dospievajúcim chlapcom pár Daisho a dievčatám dýka.
Meče samuraja sa odkladali v dome na zvláštny stojan Katana Kake. Mal svoje stále miesto v trochu vyvýšenom výklenku oproti vchodu do domu. Odkladala sa tam nielen Katana domáceho pána, ale aj hosťa. Kratší meč Wakizashi si ponechával samuraj stále pri sebe. Ak si nechal za šerpou pri návšteve aj Katanu, v dome priateľa sa to považovalo za nanajvýš nepriateľské. Naopak, k pohostinným gestám patrilo navzájom obdivovať umeleckú výstroj meča, krásu lakovanej pošvy a kvalitu čepele. Všímala sa len časť čepele blízko rukoväti. Tasiť meč znamenalo nepriateľstvo a porušenie pohostinstva. Len ak si to majiteľ výslovne želal, vytiahol priateľ meč celkom z pošvy a neskrýval pri tom rozpaky. Odvrátil sa, pričom sa veľmi ospravedlňoval. Také bolo totiž etické pravidlo.
Podľa spoločenského ohodnotenia, ktoré dostal meč v japonských dejinách, zhrnuli sa všetky meče vyhotovené v krajine vychádzajúceho slnka do troch období - Koto (obdobie starých mečov), siahajúce až do roku 1573, kedy končila doba Ashikaga, ďalej obdobie Shinto (nových mečov), začínajúce érou Tokugawa, a obdo-bie Shin-shinto (súčasných mečov), ktoré sa začína dobou Meiji. Katana sprevádza japonské dejiny takmer od samého počiatku. Počas stáročí si zachovala svoju úctu v radoch bojovníkov i pospolitého ľudu. Pre jedných znamenala moc a slávu dobyvačných vojen, pre druhých bola symbolom pravdy a cti, pre iných pokory a oddanosti. Všetkých však spájala silou, vyžarujúcou z dôb osemchvostého draka, z ktorého sa japonský meč zrodil.
V krátkosti sme sa veľmi stručne zoznámili so zbraňou, pretrvávajúcou takmer bezo zmeny celé veky. Chladné zbrane v Európe prešli v období od 6.-19. storočia obrovskými zmenami, až sa z bronzového meča vyvinul rokokový kord a dôstojnícka šabľa. Jemné zakrivenie Katany, jej dokonalá ostrost' a kvalita ocele, spájajú v sebe z hľadiska šermu neobyčajné prednosti. Meč je totiž vhodný pre bod i mach, pri ktorom sa v jednom údere spája sek a rez. Majstrovské ovládanie šermu Katanou podnietilo vznik mnohých povestí o neporaziteľných šermiaroch, veľkých daimioch a generáloch, ale aj o majstroch ohňa kováčskych vyhní, výrobcoch meča a ich tajomstvách. To by už bol ale iný príbeh...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 animelover3333333-SB ktoré ťa lovuje animelover3333333-SB ktoré ťa lovuje | E-mail | Web | 18. dubna 2009 v 21:10 | Reagovat

Ahoj no nič okrem tej poviedky nie je nové ! ale asi už zruším tú súťaž SONAP
a začnem s ďalšou už mám aj tému ak chceš prihlás sa! A mám sa dobre ináč vieš čo môj ocino má doma dve katany ! a chce si kúpiť dalšiu no blázon!LOL XD

2 macusik- Inu- akina macusik- Inu- akina | E-mail | Web | 19. dubna 2009 v 11:08 | Reagovat

tyyyy dobreeeeeeeee

3 Bleu ♥*YOUR SB*♥ Bleu ♥*YOUR SB*♥ | Web | 19. dubna 2009 v 14:03 | Reagovat

OBíHÁM...JAK JE? U MĚ GOOD

4 Yuki Yuki | Web | 19. dubna 2009 v 14:29 | Reagovat

pochybujem ze to niekto cital do konca...ja som to sice citala ale iba to o katanach...je to fakt super:):)

5 Bleu ♥*YOUR SB*♥ Bleu ♥*YOUR SB*♥ | Web | 19. dubna 2009 v 14:37 | Reagovat

a jo celkem OK akorat trochu dilema se školou ae inak OK.....ttj Debussy je fajn

6 macusik- Inu- akina macusik- Inu- akina | E-mail | Web | 19. dubna 2009 v 14:44 | Reagovat

xd

7 Nicole Nicole | Web | 19. dubna 2009 v 18:27 | Reagovat

SB? =) jojo klidně! to souhlasim :) tak já si tě přidávám ;)

8 claire claire | E-mail | Web | 19. dubna 2009 v 18:56 | Reagovat

Ahojky,ráda budu tvoje sbéčko

9 Tin - Sb Tin - Sb | Web | 19. dubna 2009 v 20:08 | Reagovat

Nádhera :33

10 Tin - Sb Tin - Sb | Web | 19. dubna 2009 v 21:03 | Reagovat

Ahoj Sb ! Důležité - U mě je TŘÍDĚNÍ SB !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Tak se prosím zapiš !

11 Tin - Sb Tin - Sb | Web | 20. dubna 2009 v 13:17 | Reagovat

Ahoj SB ! Zdravím ^^ Jak se máš ?
Jo a ještě chci připomenout , že u mne na blogu ještě stále probíhá Třídění SB , tak pokud ještě nejsi zapsaná , tak se prosím zapiš ^^

12 Tin - Sb Tin - Sb | Web | 20. dubna 2009 v 15:20 | Reagovat

I já se mám dobře ^^ Děkuji

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama